Balím si batoh na ďalšiu výpravu a z hlavy lovím, čo vlastne viem o Colorade, Utahu a Arizone. Úprimne musím konštatovať, že tých poznatkov veľa nie je. V USA som bol už niekoľkokrát, ale skoro zakaždým iba na východnom pobreží. Krajine kovbojov a indiánov som bol najbližšie pred pár rokmi, keď som navštívil Nevadu. To je vlastne „za rohom“, tak uvidíme. Ďaleko za oceánom nechávame naše Komanče a ponáhľame smelo na území Navahov a ich susedov. Po prílete do Denveru vyzdvihujeme autá as partiou mizneme na štrnásť dní do divočiny. Riadim a aspoň po očku sa snažím vnímať coloradskú krajinu. Prekvapivo pestrá zmes biotopov sa bez varovania strieda vľavo aj vpravo a posádka začína skracovať intervaly medzi zvolaním typu „hele tie skaly, hustý“, „sleduj to nádherné jazero!“ alebo tiež „čum na cestu vole, nech nezhučíme z toho zrázu“. Práve ideme nádherným ihličnatým lesom, ktorý vyzerá ako vystrihnutý z dokumentov o vrchnej kriede. Len ten meteor na oblohe a pár dinosaurov medzi stromami chýba. Priesmykom sa dostávame na druhú stranu Skalistých hôr do Aspenu a Utah je na dosah. Každopádne Colorado zabodovalo a veľmi milo nás prekvapilo. Áno, tu by sa dalo bývať.

Po prenocovaní v „nie až tak divočine“ a krátkom treku ešte v Colorade už ženieme našich dvoch Chevroletov do národného parku Arches. Preč sú ihličnaté lesy. Dookola rastú len suché kríky na červených skalách a medzi tým všetkým sa prepletá rieka Colorado. Od minula pekne pribrala v páse, dievča. Už to ani náhodou nie je tá bystrina, ktorú sme niekoľkokrát stretli hore v Skalistých horách.

Sme na mieste. Parkujeme a ďalej musíme niekoľko málo kilometrov pešo. Nikde ani centimeter tieňa a pocitovo je teplo niekde medzi peklom a povrchom Slnka. Chodník k Delicate Arch je údajne „mierne do kopčeka“ tak radšej balím pre istotu do batohu niekoľko fliaš na vodu extra. Kúsok od parkoviska míňame chalúpku, kde žili prví osadníci. Pri pohľade dovnútra na zachované vybavenie ani ďalej nemyslím na to, ako strašne to tu muselo byť vtedy tvrdé. Naše domčeky v skanzenoch sú päťhviezda all inclusive. Pársto metrov pohodovej cesty vystrieda hladká pieskovcová platňa, ktorá vedie priamo do neba. V polovici stúpača (zatiaľ neviem, že som ešte len v polovici) pijem ako ťavu av duchu si hovorím, aká bola vtedy v Kanade krásna kosa. Na druhú stranu foťák už ani nevraciam do tašky. Okolitá krajina berie aj ten zvyšok dychu. Nakoniec statočne predchádzam niekoľko dôchodcov a rodín s malými deťmi (nikto ďalší už nie je pomalší) a ocitám sa hore. Pár metrov po rovinke už je brnkačka a za chvíľu mi spoločne s kamarátmi padá brada definitívne pri pohľade na vlastný Delicate Arch. Dookola skaly ohladené vodou a vetrom a uprostred šestnásťmetrový oblúk, jeden z najvyšších a nádherný symbol Utahu. Vďaka svojej fotogenickosti sa dostal aj na utažské „espézetky“ av roku 2002 pod ním prebehla aj olympijská pochodeň. Námaha aj teplou sú preč a do mozgu sa vpaľuje nádhera, ktorú vie vytvoriť len príroda. Bolo by fajn zdržať sa do západu slnka a kochať sa ďalej, ale máme v pláne ešte niekoľko zastávok. Celý národný park má totiž rozlohu 310 km2. Popojedem.

Ďalší skalný oblúk je pre zmenu jeden z najdlhších (88m). Landscape Arch sa nachádza v oblasti zvanej Devils Garden, tak dúfame, že cesta k nemu tiež nebude diabolská. Našťastie nie je a cestou opäť s kamarátom konštatujeme, že tých krásnych fotiek je okolo nejako veľa a pozbierať ich foťákom všetky jednoducho nejde. Pri oblúku je informačná ceduľa, že kusy skaly sa uvoľňujú celkom pravidelne a chodník pod oblúk je preto zatvorený. Chvíľu čakáme, či to výročie nevychádza na dnešok, ale asi nie. Je to dobre, len nech tá nádhera vydrží čo najdlhšie.

Naša posledná zastávka vedie k Double Arch, dvojitému oblúku. To keď je jeden niekomu málo. Už na mieste ľutujeme, že z fotiek nebude cítiť tá ničota človeka oproti majestátnosti prírody a času. Chce to naozaj zažiť na vlastnej koži. Balanced rock je taká pekná bodka za naším výletom a trochu závidím tomu, kto za pár tisíc rokov bude pri tom, keď sa z „balanced rock“ stane „unbalanced rock“. V rádiu púšťam Eagles a ich pecku Take it easy (Winslow v Arizone tiež bude) a kormidlujeme Chevy kurzom na Bryce Canyon. Ale o tom až niekedy nabudúce.